Červenec 2015

Mačence vo dvore

30. července 2015 v 0:45 | Nicole |  Fotím
Asi takto pred dvoma či troma rokmi sme boli u kamaráta na grilovačke. Ja som bola samozrejme tá, ktorá mala v ruke foťák. A hoci som mala fotiť najmä veľmi originálne "fotky z grilovačky", viac ma zaujal dvor plný rôznych zvieratiek. Najmä táto nádherná ryšavá mačka, ktorá (ako som neskôr zistila) okrem toho že je nádherná a rozkošná, je aj neskutočne fotogenická. A tak som bola na druhý deň vyhrešená, že je viac fotiek zvierat ako ľudí. Ale veď aj cica s nami bola na grilovačke, či? :)
ak sa vám páči táto roztomilá mačička, určote rozkliknite celý článok :) MŇAU!

Ach, tie fejsbukové blbky...

29. července 2015 v 1:11 | Nicole |  Kecám
Dnes z ostra, milí čitatelia! Dnes mi (zas a znova) spamuje nástenku jedna z mojich "priateliek" na fejsbúku. Vytáča ma to do vývrtky, no aj keď som jej veľakrát chcela niečo napísať, z úcty k jej fejsbukovému životu som to neurobila. Zničilo by jej to pravdepodobne celý ružovo sfarbený svet. Tak sa zdôverím so svojim "trápením" aspoň tu.
(menšie upozornenie:ak nechcete počúva krutú realitu, ani nečítajte ďalej). A verte či neverte - takmer všetky dole zmienené typy fejsbukových ľudí sú z jednej osoby!


1.TYP - Zberateľ

Presnejšie zberateľ lajkov. Dal by sa rozdeliť na dve skupiny - Narcis zberateľ a Charitatívny zberateľ.

Narcis zberateľ - jedinec, väčšinou ženského pohlavia. Na svoj profil zavesí denne aspoň tri fotky (najmä "selfíčka") a čaká. Čaká, čaká...áá, prvý sa už chytil! A potom sa stále pripočítavajú - "lajky". Na konci dňa, ak nie je spokojná tak nevadí, počká do rána (veď vie, že niektorí ľudia cez deň pracujú, tak si to pozrú až večer). Ráno, keď sa už príval lajkov zastavil, (a teraz reálny prípad mojej spolužiačky) označí sa na vlastnej fotke, aby sa opäť každému zobrazila na nástenke. Chytrý ťah!!! Prípadne si lajkne vlastnú fotku, to sa tiež zobrazí na nástenke, ale o tom neskôr...

Charitatívny zberateľ - to je typ zberateľa, ktorý zbadá obrázok typu: lajk pre deti v Afrike, lajk pre tohto psíka, lajk pre zbité dieťa..., okamžite sa toho chytí a zdieľa. Nezabudne dať tiež lajk (samozrejme) a pre istotu to zdieľa aj na nástenku niektorých priateľov. Veď viete, preistotu. A najhoršie je, že veľa ľudí to lajkne a má pocit, že cez lajky sa prenáša jedlo a hoja rany! Zázračný všeliek tie lajky...

A ešte je jeden výnimočný zberateľ, ktorý zbiera lajky na veľmi užitočné veci - napríklad: daj lajk na tento rožok len tak...

Skúšala som "doodliť"

27. července 2015 v 12:21 | Nicole |  Kreslím
Skúšala som túto neviem či techniku, (netuším slovenský ekvivalent) doodling. Je to prosté - kreslíte rôzne ornamenty, kvetové či iné, s veľmi tenkými fixkami. Vždy sa mi to veľmi páčilo, tak som to vyskúšala. A výsledok je asi takýto:
Máte s touto technikou skúsenosť? :)

Hlášky zo školy

27. července 2015 v 11:46 | Nicole |  Kecám
Určite ich všetci poznáte. Hlášky zo školy, ktoré vám utkveli z nejakého dôvodu v hlave. Či už boli vtipné, trápne alebo iné, asi si ich budete pamätať navždy. A potom sú aj také, ktoré ľutujete že ste si ich nezapísali a už si ich napamätáte len viete, že boli strašne dobré. Myslím, že to by som odporučila tým melónikom a mandarinkám, ktorí sú ešte na základke aleb na strednej. Naozaj, zapisujte si to, stojí to za to! A hoci ja som si ch (bohužiaľ) nezapisovala, zopár si pamätám a tak sa s vami rada podelím. Možno vám neprídu až tak smiešne, ale verte mi, že v tej situácii to bolo fakt niečo!

Na začiatok vám musím predstavť hlavného aktéra - nazvime ho P. Určite máte/mali ste v triede šaša, ktorí je veľkým dieťaťom a máte pocit, že asi nikdy nedospeje. To je jasný adept na hlášky! Ten náš ani nemal také vtipné hlášky, ale jeho sranda spočívala v tom, že myšlienkami šiel do predu, ale ústa nestíhali. Takže väčšinou z toho bola riadna skomolenina. A taktiež jeho svetová angličtina. S tou asi začnem:

Keď sa ho angličtinárka spýtala, či športuje, pohotovo jej odvetil (budem písať ako to povedal): "Ájm nat Pítr Sagan!"

Raz chcel povedať, že je niečo dlhá vzdialenosť. A vzniklo z toho: "It´s a big far." Nie som práve rodený angličan, ale toto...Vyjadrite sa sami.

pre viac hlášok rozkliknite celý článok :)

Oblečenie á la Inuyasha

25. července 2015 v 0:43 | Nicole |  Kreslím
Hojte, ahojte!

Poznáte anime Inuyasha? Ak nie, o veľa prichádzate! :) Je to síce anime staršieho dáta, ale stále patrí k mojim najobľúbenejším anime všetkých čias. Nesadne každému, ale ja som si ho zamilovala. A tak ma pri pozeraní jednotlivých častí napadla vlastná mini kolekcia oblečenia a doplnkov v Inuyasha-štýle. Nie je to dokonale zobrazené, ale snažila som sa vystihnúť podstatu. (ak už náhodou existujú, upozornite ma prosím - nebol zámer kopírovať, ale prísť s niečím originálnym).

Obrázok je z mojej bývalej tumblr stránky
1. Tričko - vpredu obyčajné červené tričko s V výstrihom, ale keď sa pozrieme dozadu...čo to tam je? Kagome, kedy si si naskočila?!? Toto tričko bola prvá vec čo ma napadla - a podľa mňa geniálny nápad. Ak by ste napríklad poznali veľkéh mužského fanúšika, bol by to ideálny darček. Alebo aspoň na nejaký IstroCon...Alebo proste len tak, ľudia dnes nosia kadečo,či?
2. Jedovaté náušnice - sú proste rozkošné! Čo k tomu dodať? (ak by ste ich práve mali na sebe, nemusíte sa báť že vás niekto vysaje hihi)
3. Sukňa - toto je absolútne najvtipnejšia a najlepšia vec, ktorá kedy vznikla v mojej hlave. Seriózne. Netúžili ste pri sledovaní Inuyasha, aby vás tiež niekto stále chytal za riťky tak, ako to robil Miroku? Ak áno, je tu pre vás aspoň takéto riešenie. A neboli by zaujímavé tie pohľady na vaše pozadie, keby ste si sukňu obliekli a šli práve napríklad autobusom?
4. Zimná čiapka - toto nie je až tak originálny nápad - ale, ešte som to nikde nevidela. Poznáte tie neskutočne-huňato-teplo-rozkošné čapice, ktoré sú zároveň buď šálom alebo rukavicami? Myslím, že Narakuov kožuch je ideálnou predlohou pre tieto čiapky. Tiež by ste jednu chceli však? (neklamte, vidím vám to na očiach ;)

Čo si myslíte? Kúpili by ste si niečo také? Toľko k mojej kolekcii, ak máte niekto chuť zasponzorovať ju, kontaktujte ma hehe :)

Lodička si pláva...slnko zapadá...

23. července 2015 v 23:37 | Nicole |  Fotím
Hojte, ahojte!

Blíži sa dovolenka, už len týždeň a cestujem opäť do Chorvátska. A poviem vám, že už sa fakt neviem dočkať. Hoci dá sa to brať aj z druhej stránky - vymením jedno neznesiteľné teplo za druhé, lenže to druhé teplo bude + more! A hoci mám oveľa radšej hory a horský vzduch, tento rok to nevyšlo a ideme do slnkom zaliatej Croatie.

Dala som si predsavzatie, že tento rok urobím veľa veľa fotiek (snáď použiteľných) a dokonale si to užijem. To ma prinútilo sa pozrieť na moje fotky z môjho úplne prvého pobytu pri mori. Sú fotené mojim malinkým ružovučkým digitálnym Sonyčkom, ale našlo sa tam aj pár podarených. Tento rok opäť so Soníkom, ale snáď sa mi podarí do budúcej dovolenky zaobstarať si niečo väčšie (snáď). A teraz zopár tých mojich "skvostov". ENJOY :)

K tejto fotke si neodpustím komentár, preto...pretože ju mám asi zo všetkých najradšej!! Možno tomu neporozumiete, je to fotka ako každá druhá, ale na mňa vplýva niečim zvláštnym, neviem to pomenovať ale mám ju hrozne rada. A páčia sa mi aj tie zvláštne farby, podotýkam bez úprav :)



































a ešte málinko ďalších v celom článku :)

Ofce, ovce, ovečky

22. července 2015 v 20:34 | Nicole |  Kreslím
Hojte, ahojte! Predstavujem vám môj starší nepodarený projekt, resp. jeho logo. Ono to bolo tak, že sme boli v jednej úžasnej reštaurácii s priateľom, a tak sa nám tam páčilo, že sme sa rozhodli založiť si blog, kde budeme hodnotiť, kritizovať a odporúčať reštaurácie a kaviarne, ktoré spolu navštívime. Netuším prečo a ako sa v hlave môjho geniálneho priateľa zrodil názov čierne ofce, ale ja som sa hneď chytila a tak vzniklo toto logo. A hoci kvôli nedostatku času a peňazí, a tiež nulovému talentu môjho priateľa na blogovanie, blog prestal existovať. Ale ovečky zostali, a mám ich celkom rada. Nie je to úžasné ani umenie, ale mám ich rada (ako som už spomenula) :) kreslené na tablete

Neznášam prototyp dnešnej generácie

22. července 2015 v 19:43 | Nicole |  Kecám
Poznáte to - vídete na ulicu, pozriete sa doľava, doprava, a čo nevidíte? Sto báb, no takmer každá ako jedna. A to, milí melónikovia a mandarinky, je typický dnešný prototyp človeka.

Ako ho spoznáte? Ide v dave a tvári sa "originálne". Väčšinou nechodí sám, má pri sebe svoje "BITCHES" alebo "SISTERS 4EVER" ako sami seba navzájom nazývajú či už sami pred sebou, alebo na sociálnych sieťach. Čo na tom záleží, že za chrbtom si nevedia prísť na meno. Oblečené majú najnovší trend tohto roku, napríklad baseballovú bundičku z ňújorkeru či terranovy a na hlave šiltovku s nápisom SWAG, na nohách airmaxy alebo tie chlpaté skvosty s rozčaptanými pätami alebo aj "chleby" a už sa rútia do "Stárbaksu" nejaké tie kávičky pofotiť a postnúť na instagram. Nezabudnú si odskočiť na wécko a spraviť 35 selfís s použitím famóznych filtrov. Na čom inom ako na ajfóne od tatka, ktorý tak veľmi chceli pretože mať android je smrrrť.Kto by sa s vami bavil, keby ste mali nejaký Huawei či niečo iné?? A kam by ste si len robili fotky??

viac nervóznych a pravdivých rečí v celom článku (TT)

Jednoduchý život decka 90-tych a nultých rokov alebo Utorňajšia chvíľka nostalgie

21. července 2015 v 21:34 | Nicole |  Kecám
Hojte, ahojte!

Doľahla na mňa chvíľková nostalgia, kedz som sa vrátila do môjho detstva. A to detstva 90tych a nultých (nultých preto, lebo sama som ročník 96 ale moje detstvo bolo aj tak krásne) rokov, kedy bol pre decko ešte svet gombička, a každý deň bol naplnený nejakým zaujímavým dobrodružstvom.

Pre začiatok - aby som vám trošku predstavila situáciu - ja som žila v osembytovke, teda bytovke s ôsmimi bytmi. V tejto bytovke sme boli samé decká, vždy sa bolo s kým hrať, boli sme parádna kinder-partia (a dodnes aj sme). Boli sme takmer súrodencami. Okolo našej bytovky bol oobrovský dvor + každý mal vlastnú záhradu (aby ste si predstavili ten obrovský plac). Taktiež sme mali jednu veľkú kotolňu a uhliareň, ktorá už však veľa rokov bola prázdna a plná bordelu. Nazývali sme ju "garáž" . Milovali sme toto miesto, pretože tam vždy bolo chladno, boli tam obrovské steny, ktoré si doslova pýtali: "Pokresli ma!" a taktiež tam bol rôzny druh bordelu, kde sme vždy našli nejaký ten "poklad". Bývali sme vedľa družstva, a cez cestu nebolo nič iba šíre kukuričné polia a mnoho mnoho orechov pri hlavnej ceste. Krása. Doslova raj pre 6 - 13 ročné decká. A práve tu sme si toho toľko zažili. Začnem pekne od začiatku...

pre jedinečný nostalgický zážitok, rozklikni celý článok :)

Ušiačik v zajatí

14. července 2015 v 21:51 | Nicole |  Fotím
Máte radi roztomilých ušiakov? Aj ja, aj keď radšej tých drobnučkých, zakrslých, ale keďže sme na dedine, tu sa chovajú zajačiky na iné veci. A ja by som do pusy nikdy zajaca nevložila, preto som si ho aspoň odfotila :). Na tieto dve fotky som naozaj pyšná! :) Sú z tých mála, ktoré sa mi podarili na prvý raz takmer dokonale. Uprava takmer minimálna. Fotografi by k nim možno mali mnoho pripomienok, ale čo tam po tom ,nie som fotograf a z môjho laického pohľadu sú dokonalé :). Vznikli asi pred dvoma rokmi na grilovačke u môjho známeho. Tento zajko (možno králik) musel byť zvečnený na fotografii. Nemohla som si pomôcť, a hneď som si ho zamilovala. Prosím, fotky nekopírovať a ak si ich náhodou chcete nejak "požičať" dajte mi prosím vedieť. Za pochopenie ďakujem :)