.

Srpen 2015

Keď sa občas zadarí...

26. srpna 2015 v 15:16 | Nicole |  Fotím
Hojte, ahojte,

ako vždy sa riadim heslom: Pre dobrú fotku nie je dôležitý fotoaparát, ale fotograf, nápad a myšlienka. Dobrá fotka sa dá spraviť aj s kalkulačkou :)

A preto vám prinášam (podľa mňa) to najlepšie, čo môj foťák dokázal (okrem toho, čo už ste videli napríklad v tomto či tomto článku). Občas sa nejaký dobrý záber pritrafí aj do môjho malinkého ružovučkého Sonyho :)

Napíšte mi, čo si o fotkách myslíte (samozrejme prijímam aj kritiku) no berte ohľad na to, že nie som profesionál a už vôbec nemám výbavu na to byť profesionálom.

určite nie je zložité spraviť takúto fotku, ale je jedna z mojich obľúbených :)

ostatné v CČ (ako vždy:)

Tak toto treba počuť!

25. srpna 2015 v 17:53 | Nicole |  Kecám
Dnes tu mám trošku iný typ článku. Osobne nemám rada tento typ článkov, ktoré sú plné videí z Youtube ALE, toto je jednoducho niečo, čo si neodpustím! Skupinu Ylvis väčšina ľudí pozná vďaka pesničke What does the fox say, ktorá bola hitom minulého roku (?neviem presne). Podľa mňa je to hlúposť, ale vždy si pri tej pesničke spomeniem na spolužiaka, ktorého mám veľmi rada ako tancoval "hatee-hatee-hatee ho". Ale inak ma na nej neupútalo nič. Raz, keď som spala u kamošky, sme túto skupinu prešpikovali trochu viac. A zistila som (okrem toho že kučeravec je veľký fešák) že niektoré ich pesničky sú neskutočne vtipné. Aj keď si ich pustím 105x stále mi prídu vtipné, doslova ma uchvátili! A preto vám ich chcem predstaviť. Takže toto sú TOP 4 z tých zábavnejších pesničiek tvorby Ylvis.
PS: Angličtina nutná! :)
PS2: Je fajn pozrieť si to z videoklipom, inak to stráca funkčnosť

4. Someone like me

Táto pesnička sa mi hudbou nepáči, ale má určité pasáže, ktoré mi prídu vtipné. Ale celkovo je to veľmi vtipná pesnička (respektíve najmä konečná scénka vysnívaného "rande").





















A pre ďalšie 3 rozkliknite celý článok :)

Deň, keď som zistila, že môj pes nie je tým, čím sa zdá...

23. srpna 2015 v 20:26 | Nicole |  Kecám
Stalo sa vám niekedy, že ste o svojom miláčikovi zistili, že nie je tým, čím sa na prvý pohľad zdá byť? Ja som totižto v našom psíkovi Maltezáčkovi našla neobjavené pudy/gény (neviem ako to nazvať). Neviem, či je to fyzicky možné, ale občas si myslím, že je krížený so zajacom. A hoci viem, že tento článok nemá žiadnu umeleckú ani inú hodnotu, chcem sa (musím sa) s niekym podeliť o svoje pozoruhodné poznatky.

Pri pravidelnom venčení som sa tak z nudy začala s našim miláčikom naháňať. A vtedy som spozorovala zvlášnosť v jeho behu. Normálny pes (podľa všetkého) beží tak, že strieda všetky štyri nohy. To môj pes prosímpekne, behá (alebo skôr skáčobehá) presne ako zajac. Najprv predné nožky spolu, a potom zadné nožky spolu. Neviem to inak vysvetliť, jednoducho si predstavte beh/skok zajaca. Vtedy mi to pripadalo vtipné, no potom som spozorovala, že môj pes dokáže aj dosť vysoko skákať. Je to občas komické a skôr to pripomína akúsi gazelu, ale je to ďalší znak toho, že Deny má zajačie gény (rým hehe).

Ďalším znakom je ehm, no možno je blbé to pozorovať, ale keď náš psík je strašné hovado. A tak vám prinášam video (pardon za kvalitu, ale nechcela som to zmeškať, tak to foťák nestihol zaostriť), ako to robí môj pesozajac. Ak vás toto nepresvedčilo, že je v ňom niečo zajačie (resp. videli ste už niekedy psa, aby to robil takto? a on to tak robí stále). A ak nie, snáď vás to aspoň pobaví. Video som kvôli pár komentárom zostrihla, podstatu však uvidíte (aj keď rozmazane).
A nakoniec, ak vás nepresvedčilo video, tak snáď posledný dôkaz - fotka - vás aspoň donúti popremýšlať o mojom psíkovi. Pekný večer! :)

TOP 5 rozprávok

21. srpna 2015 v 0:52 | Nicole |  Pozerám
Príjemnú neskorú hodinu nočnú, a hojte, ahojte!

Pamätáte si na tie časy, keď ste ležali v posteli, mama vám spravila kakao a zapla vám rozprávku. Všetko bolo eňo-ňuňo. Sledovali ste rôzne imaginárne svety, príbehy. Niektoré sa vám utkveli v pamäti viac, niektoré menej, niektoré vám možno priniesli do života niečo viac, niečo vo vás zanechali. Tiež som mala a do dnes aj mám svoje obľúbené rozprávky, najmä od Disney-ho. A hoci doba je už veľmi moderná a rozprávky graficky vyzerajú lepšie ako realita, mne najviac učarovali tie staršie, kreslené. Tak sa s vami rada podelím o moje obľúbené skvosty, ktoré budú sledovať aj moje budúce deti, aby nikdy neupadli do zabudnutia.

Ešte vopred upozorňujem, že tu nenájdete kreslené seriály, to je na ďalší článok (na ten sa náramne teším).

Ešte by som snáď mohla vymenovať tie, ktoré sa do zoznamu nevošli, ale mám ich natoľko rada, aby som ich aspoň spomenula. Takže pomyselné 9. miesto - Doba ľadová (okrem tej z pirátmi, tá mi pila krv), 8. miesto - Vladárova nová tvár, 7. miesto - Hore a 6. (akože) miesto - Hľadá sa Nemo. A teraz už konečne k tým TOPkám!
Toto bol pre mňa vždy dojemný a vtipný zážitok. Jedinečný príbeh, vtipný, plný rád a ponaučení (teda je z určitej stránky vhodný aj pre deti, aj keď kradnutie peňaženiek a stávkovanie..no čo už) a hlavne priateľstva. Vždy som si tento príbeh rada znova a znova pozerala, pesničky som poznala a stále aj poznám všetky (takmer) naspamäť. No aj keď som ho videla nespočet krát, vždy som verila, že to neskončí tak ako to skončilo a nevyroním slzu. No opak bol pravdou. No aj tak mi tát rozprávka vždy príde na um, a bude sa so mnou ťahať asi až pokým nebudem mať vlastné škvŕňa.

Stručný dej: Charlie je pes pôžitkár, užíva si život bez toho, aby hľadel na následky (vtipné, že je to o psovi - znie to ako opis Charlieho Harpera). Raz sa mu to však vypomstí (ako sa hovrí - príde na psa mráz) a nešťastnou nehodou sa dostane do neba. On však nie je pripravený zomrieť, a tak sa so svojimi "hodinkami" vráti na Zem, no už sa viac nebude môcť vrátiť. Už viac nepremárni ani jednu minútu. Ako svoj čas využije, si pozrite už sami...:)


Táto rozprávka tu jednoznačne musela byť. Je to jednoducho jeden nádherný príbeh nazvime to bratskej lásky (ktorú teda ja z bratom neprežívam) a obrovkej obety. Kto túto rozprávku nevidel, poviem vám, prišiel o veľa. Myslím si, že tento príbeh by mohol byť prínosom pre mnoho ľudí v rôznych vekových kategóriách. Neviem čo k tomu dodať - krásna animácia, nádherný príbeh, hudba, vtipné vedľajšie postavy...Všetko čo má v dokonalom skvoste byť.

Stručný dej: Chlapec Kenai z indiánskeho (myslím) kmeňa má oslavu, na ktorej mu bude pridelené jeho duševné zviera. Pridelený mu bude medveď, ktorého však neznáša. Problém nastane vtedy, keď sa na medveďa premení. V snahe zistiť, ako sa dá kliatba odvrátiť spozná Kodu, malého medvedíka, ktorý prišiel o mamu. Osud ich dá dohromady a Kenai nájde viac, ako len obyčajné ľudské telo.

pre finálnu trojku rozkliknite celý článok :)

Som iná?

17. srpna 2015 v 20:07 | Nicole |  Kecám
Predvčerom sme robili "spomienkovú grilovačku". MY - ja a moja stará nazvime to partia. Vyrastali sme spolu, takže sme viac, možno by som to mohla nazvať "takmer súrodeneckým" vzťahom. Aj keď som to v minulosti pokazila, a dnes už máme vlastné životy. No pri tejto príležitosti sme chceli obnoviť jednu našu starú foto (viď na konci článku). No o tom však tento článok nebude. Uvedomila som si, že odkedy žijem v Bratislave, nestretla som nikoho, koho by som si vážila tak ako ich. Nikoho. Nemám kamarátky. A myslím tým ozajstné kamarátky, ani len jednu (okrem mojej mamy, myslím). Som niečim iná? Divná? Je to tým, že

...si niekedy si robím kávu iba preto, aby som si do nej mohla namáčať Kávenky, Milu a iné podobné keksíky?

...takmer všetko čítam odzadu (okrem kníh)?

pokračovanie v celom článku

Aj týchto ľudí možno stretnúť v obchodoch...

14. srpna 2015 v 18:02 | Nicole |  Kecám
Príjemný večer prajem!

Teda príjemný pre tých, ktorých dnes nenahneval/nevyviedol z miery nejaký nemilý zákazník obchodu (na type obchodu nezáleží). Všetci ich poznáme, všetci ich stretávame a musíme ich (bohužiaľ) tolerovať. Zákazníci sú rôzni, majú rôzne požiadavky, chute, správanie. Dnes vám predstavím tých, ktorí ma nejakým spôsobom nahnevali/pobavili alebo tvoria určitú skupinu niečím iným. Neberte to v zlom, nechcem týmto článkom nikoho uraziť, tiež občas patrím do niektorých skupín :)

1. TYP - Dôchodca
To je asi každému jasné. Ich stratégiou je pozbierať všetky akciové letáky z každého obchodu s potravinami (keď nie pozbierať, tak počkať až prídu do schránky) a pozakrúžkovať/akokoľvek si vyznačiť čo je práve v akcií a oplatí sa im to kúpiť. Odhodia všetky invalidné vozíky, paličky a iné pomôcky a nasadnú do MHD. Pred Lidl prídu preistotu o pol hodinu skôr ako je "otváračka" a čakajú. A čakajú...čakajú...Medzi jednotlivými obchodmi sa z bodu A (Lidl) do bodu B (Kaufland) pohybujú nesmiernou rýchlosťou (podobnou tej situácii, keď sa otvoria dvere autobusu a vyhliadnu si voľné miesto) no keď vojdú do objektu, zrazu vypustia paru a vtedy máte pocit, že aj svetadiely sa hýbu rýchlejšie. Ak sú v neznámej štvrti, dá sa im faj vyhnúť, ale ak stretnú niekoho známeho, košíkmi upchajú uličku. A taktiež keď v obchode hneď pri vchode zbadajú výpredajové kvetiny v črepníku - zastavia sa, košík samozrejme vedľa seba, kľaknú/čupnú si a študujú výber orchideí a slnečníc. Pred obchodom už stojí rada, pretože nemáte šancu ich obísť. Keď si spokojne po hodinke a pol nakúpia a chcú ísť do ďalšieho obchodu, predtým musia zaplatiť. Vtedy často počujete milé rozhovory s predavačkou (aj keď podvedome sledujú výslednú cenu, všetko majú totiž vypočítané, a ak by sa predavačka sekla o pár centov, spravia jej zo života peklo) nasledované nastavením ruky s 1, 2 a 5-centovými mincami. Vtedy už chytáte migrénu a máte sto chutí zaplatiť to za nich. Skoro máte pocit, že im dôchodok vyplácajú v jutových vreciach plných drobných mincí (s logom dolár ako v rozprávkach). Keď už máte pocit, že nočná mora je u konca, potom zazriete jedného z nich (najčastejšie ženu) ako nasadá do auta a so smrťou v očiach si nasadzuje pás...ale to už je iný čánok.

2. TYP - Akcionár
Tento typ za slnečného svetla nevidieť. Nakupovať chodí večer, krátko pred zatvorením obchodu. Vtedy totiž rapídne klesnú ceny nepredaného ovocia, zeleniny a pod. To je čas pre akcionárov! Kúpia si 7 kíl banánov, bedničku z jahodami, 4 hlávkové kapusty a 20 jogurtov, ktorým končí záruka. Snáď to za dva dni spotrebujú. Platia neskutočný 5 eur a pritom majú vozík naplnený kopcom.
Ešte existuje aj iný prototyp akcionára, ktorý nakupuje aj cez deň potraviny, ktoré sú buď poškodené alebo im končí záruka (väčšinou bagety a mäsové výrobky), ktorým ticho závidíte, ako výhodne nakúpili.

Zopár ďalších typov v celom článku, ako vždy :)

Nejaký "Tag Liebster Award"

10. srpna 2015 v 13:15 | Nicole |  Kecám
Dnes trochu o mne - nie z vlastnej hlavy, ale Zuzana ma nominovala na akýsi "tag". Takže je to len preto, že nerada zostávam niečo dlžná. Takže ak vás takéto články ani nezaujímajú, nemusíte to čítať. A možno (naivne dúfam) sa nájde niekto koho zaujme aspoň málinko, možno len o veľkosti atómu, moja existencia.

Vraj ide v tomto tagu (ževraj rozšírenom - nevím-neznám) o to, že mám napísať 11 faktov o mne, odpovedať na 11 otázok a potom nominovať blogy a vymyslieť im otázky. Milujem dotazníky, takže len z lásky k tomu to vyplním - ale úprimne, nebudem nikoho nominovať. Nechce sa mi vymýšľať otázky (ach tá lenivosť) a taktiež keď je to tak rozšírené, vykročím z davu a zastavím to. HA! Drzé že? Som rebel!
Tak poďme na to!

11 preveľmi zaujímavých faktov o mne:

1. Mám radšej zvieratá ako ľudí
2. Radšej by som si prečítala dobrú knihu alebo pozrela doma film s pizzou ako ísť na nejakú "párty"
3. Raz sa chystám spraviť si maratón Hobit&Pán prsteňov (a vážne sa na to teším)
4. Milujem bryndzové halušky!
5. Som romantička, a je mi smutno, že romantika v tomto svete už takmer vymrela
6. Mojimi najväčšími snami je precestovať USA a mať vlastný útulok pre zvieratká
7. Ženy ma už toľkokrát sklamali, že neverím že ešte niekedy nájdem najlepšiu priateľku
8. Neznášam niektoré vyslovene "babské veci" ako lakovanie nechtov, robenie vlasov a pod. (starám sa o seba, ale každý deň iné nechty? Kto má na to čas?)
9. Jediná vec, ktorej sa bojím je smrť. A MRAVCE!
10. Mám radšej hory a chaty ako more
11. Chcela by som maľovať, ale nemám inšpiráciu

A teraz odpoviem na 11 otázok:


1. Popíš tvoj blog jedným slovom.
Jepremňaprílišťažkévymyslieťjednoslovoprepáčtealeasibysomblogopísalaakodenníkjednejznudenejtínedžerky. Bolo to jedno slovo, však?
2. Čo pre teba znamená rodina?
Rodina sú ľudia (a zvieratá), ktorí ma majú radi taú aká som a akceptujú ma. Taktiež je to miesto, kam sa môžem vždy vrátiť. Som vďačná že mám rodinu, a rodina môže byť vďačná že má mňa :)
3. Aké je tvoje vysnivané povolanie?
Vždy som túžila byť veterinárkou, ale nie tou, čo lieči domáce miláčiky, ale veterinárkou v Afrike, či inej krajine s exotickými zvieratami. Neviem, ako som skončila na Obchodnej akadémii, ale budiš. Asi je to tým, že na to nemám žalúdok. Možno v budúcom živote.
4. Z čoho máš strach?
Ako som už písala, iba so smrti a mravcov. Desia ma odmalička, kedy som bola s babkou v lese zbierať hríby a dostali sme sa do zamoreného lesa. Bolo to ako z hororu - a to neklamem! Mravce boli všade! Zem bola ako keď vám nefunguje TV. Odvtedy ich nenávidím a doslova sa ich bojím!
5. Akú vec nikdy viac neurobíš?
Už nikdy viac sa nechcem zamotať do vzťahového trojuholníku. Väčšie komplikácie som ešte nezažila a už nikdy ani nechcem. NIKDY!
6. Kto vie o tebe toho najviac?
Asi moja mamina. Príliš sa ľuďom nezdôverujem, nevypláca sa to.
7. Podarilo sa ti niekedy v škole zaspať?
Niekoľkokrát. Najmä na dejepise. Aj teraz sa mi chce spať, keď na to pomyslím.
8. Si rada že si začala blogovať?
Úprimne? Neviem. Momentálne ma to baví, ale to už tu bolo niekoľkokrát. Teraz som rada, že mám tento blog a aj sa teším, keď mám dobrý nápad na článok, ale či to tak bude aj o rok...Asi ma príliš rýchlo prestane všetko baviť...No, ale zatiaľ je to priaznivé...:)
9. Čo ťa dokáže poriadne rozčúliť?
Dokážu ma rozčúliť ľudia, ktorí si v živote nič poriadne nezažili a najviac nadávajú, aký majú ťažký život. Myslia pesimisticky a tvária sa, že ich problémy sú najväčšie na svete. Ak tvoj jediný problém je, že ti tatko nekúpil zlatý iPhone tak drž hubu!
10. Máš svoj vlastný štýl? Ak áno opíš ho :)
Asi nemám. Oblečenie si vyberám podľa toho, či sa mi páči alebo či je pohodlné. Nie som módna ikona, ale ani nechodím vo vreci. Neutrácam milióny na oblečenie, ktoré je nepraktické a vyzerá "divne" len preto, aby som bola "originálna".
11. Využi túto "otázku" ako chceš.
Týmto chcem poďakovať za nominovanie do tohto tagu a "otázku" využívam ako koniec tohto tagu :D. Nepoznám toľko blogov, ktoré by som mohla nominovať a za druhé, počúvam príslovie: "V najlepšom treba skončiť..."

Ďakujem za prečítanie/neprečítanie tohto článku, a prajem pekný tagom nerušený deň !

Chorvátsko a jeho krásy mojimi očami

9. srpna 2015 v 20:28 | Nicole |  Fotím
Tak teraz k normálnemu článku, hneď po tomto. Po namáhavých dokopy asi tridsiatich hodinách cesty spolu sa vám živá a zdravá ozývam zo zaprdkaného Slovenska, kde je momentálne tak teplo, že mám chuť zasadiť sa do zeme a tváriť sa ako koreňová zelenina. Každopádne, naspäť k Chorvátsku.

Ako som spomínala, cesta bola dlhá. S vidinou, že keď do Chorvátska pocestujeme v noci, v aute zaspíme a ráno sa zobudíme pri mori, sme sa vidali na cestu. No opak bol samozrejme pravdou, kedy nekončiace kolóny predĺžili našu cestu o celých 6 hodín. No snáď to stálo za to. Tak či onak, cesta späť bola taktiež dlhá, no tentokrát dobrovoľne, kedy sme si spravili cestu do Puly. Chceli sme to tam vidieť, no nevedeli sme, čo nás tam čaká. Koloseum, kvôli ktorému sme tam šli, práve okupoval akýsi treťotriedny spevák, ktorý vyzeral ako Palinko Habera za mládí a hral tú istú melódiu takmer hodinu dokola. Takže vstupenka do kolosea bola 180 kún, čo by som nedala asi ani za reálneho Paľka (nehovoriac o tom, že z každej strany kolosea sa aj tak dalo vidieť čo sa deje vnútri). Tak sme tam chvíľu pobudli a potom sa opäť vidali na cestu.

Toľko k začiatku a koncu. Všetko medzitým bolo krásne a ako z rozprávky - teda až na niektoré prehnané ceny. Myslím že o tom, ako je v Chorvátsku krásne (obzvlášť keď ste s tými, ktorých najviac milujete) a aké je parádne more a všetko, nemusím ani hovoriť. Tak to vyjadrím zopár fotkami.

Všetky nájdete ako vždy, v celom článku :


táto mala skončiť úplne inak, ale som spokojná aj tak :)

Ak si Slovák/Čech a bol si v Chorvátsku, potom si určite spravil tieto fotky...

9. srpna 2015 v 19:13 | Nicole |  Kecám
Dobrodošli!

Po týždni naspäť na Slovensku, celá nažhavená napísať tento článok. Neklamem, je to tak! Nebudem teraz písať o Chorvátsku, o tom sa viac dočítate v pripravovanom článku s fotkami. Teraz trochu na "sarkastickú" nôtu. Strašne som sa tešila, kedy vznikne tento článok.

Ako môžete podľa nadpisu tušiť, podujala som sa na tom, spraviť zopár fotiek, ktoré si takmer každý Slovák/Čech (určite aj iní) prinesú vo svojom foťáku z Chorvátska. Sú to také "tradičné evergreeny", ktoré asi nikdy nevyjdú z módy. Vopred upozorňujem, že nemám v záujme nikoho uraziť ani nič podobné, je to len sranda ;). A taktiež musím poznamenať, že niektoré z týchto fotiek som robila dobrovoľne, nie pre článok, takže áno, aj ja si beriem tieto stálice domov :). Hurá na článok!

Začneme klasikou, kedy sa po X-hodinách v aute zobudíš, a prvýkrát uvidíš more. Vtedy nevieš, na ktorú stranu sa máš skôr pozrieť tak radšej chytíš foťák a tú "nádheru" si pofotíš priamo za jazdy (čo na tom, že more budeš vidieť celý týždeň, až ti už ude liezť krkom). Pre tých z nás, ktorý chodia po diaľnici (a myslím, že väčšina) fotky dopadajú väčšinou rozmazane, s kríkmi či zvodidlami alebo dopravnými značkami - ale je tam more! Sem-tam sa podarí aj nejaká tá ostrá. Ale úprimne - 95% je rozmazaných.



ďalšie "stálice" v celom článku
___________________________________________________________________________________

Založenie blogu: 14. 7. 2015

Nicole 2017