Září 2015

ANIME|Inuyasha

24. září 2015 v 14:54 | Nicole |  Anime
(zdroj obrázku - Google)
O anime z iných stránok: Wikipedia | Myanimelist | Wikia | Akihabara

Moja recenzia:
Na začiatok priblížim stručný dej: Mladá Higurashi Kagome žije so svojou mamou, bratom a dedkom v svätine. Žije si obyčajný život teenagera v modernom Japonsku. No v deň svojich 15 narodenín objaví drahokam a studňu, ktorá ju prenesie do doby feudálneho Japonska, plného rôznych bytostí - od kňažiek až po démonov, s ktorými bude mať okamžite česť sa spoznať. Tu, v tejto takmer rozprávkovej dobe sa jej podarí prebudiť začarovaného, 50 rokov spiaceho polodémona Inuyasha. No, nanešťastie, Kagome sa (vraj) podobá na jeho bývalú lásku - kňažku Kikyo, ktorá však už nežije, no to Inuyasha nevie. Práve ona strážila posvätný drahokam Shikon no Tama, po ktorom túžil každý démon či polodémon. A teraz po ňom priahne aj Inuyasha. No práve vo chvíli, kedy sa drahokam objaví, ho Kagome pomocou šípu rozbije a jeho črepiny sa rozletia do všetkých možných strán. A práve tu začína príbeh, v ktorom sa Inuyasha a Kagome vydajú tieto črepy hľadať, aby ho mohli opäť spojiť. Na svojej ceste stretnú rozkošného malého démona Shippa, lovkyňu démonov Sango, chlípneho mnícha Miroka a mnoho ďalších. Bude to náročná cesta (dlhá 197 častí plus zopár ďalších), najmä keď sa im do nej postaví úhlavný nepriateľ a teda hlavný záporák - Naraku.

"Spomienkový tag"

21. září 2015 v 20:13 | Nicole |  Kecám
Obvykle nerobievam podobné veci ako "tagy", ale tento mi prišiel niečim zaujímavý, a ešte k tomu dnes mám nostalgickú chvíľku, pretože dnes je mojim prvým dňom na vysokej škole. Ešte nedávno som urobila veľký krok, keď som sa z dediny presťahovala do hlavného mesta a začala študovať na strednej, so slzami v očiach za starým, bezstarostným životom. A dnes, dnes už začína nová (dúfajme že lepšia) etapa môjho života. A tak mi rovno pod ruku padol tento tag, ktorý som náhodou našla pri prezeraní rôznych blogov. Našla som ho presne TU. A keďže som obrovský milovník dotazníkov, premenujem ho na Spomienkový tagdotazník :)

1. V ktorom roku si sa narodila?
Bol to určite krásny rok 1996. Nikdy som sa nejak špeciálne nezaujímala o to, čo sa v tomto roku udialo, a tak to aj zostane. Narodila som sa ja, a to je to, čo mi stačí vedieť.

2. Máš nejaké fotky z doby, keď si bola mladšia?
HA, mám! A veľmi rada si ich prezerám, pretože som bola úplne iná, ako som dnes. Okrem toho že som bola rozkošná (ach, kam sa to všetko vytratilo?) som bola blond, čo je pre mňa dnes absolútne nepredstaviteľné. Veď sa pozrite sami.

Vtipný článok

20. září 2015 v 15:05 | Nicole |  Kecám
Ak sa práve nudíte tak ako ja, mám pre vás článok (ktorý síce nie je nijak čitateľsky či umelecky hodnotný), ktorý vám vyčarí úsmev na tvári. Našla som zopár krátkych vtipov, ktoré ma poslednú dobu dosť pobavili, a preto sa chcem s vami o ne podeliť. Väčšinou sú už vtipy otrepané, no tieto mi prišli originálne a najmä ľahké na zpamätanie. Tak šup sem s nimi!
(Niektoré dám v angličtine, pretože v slovenčine by nedávali zmysel)

I once farted in an elevator, it was wrong on so many levels.

Why did the skeleton go to the party alone? -- He had no body to go with him!

I bet earth makes fun of the other planets for having no life (Stavím sa, že si Zem robí srandu z iných planét, že nemajú žiaden život)

It's hard to explain puns to kleptomaniacs because they always take things literally. (Je ťažké vysvetliť dvojzmysel kleptomanovi, pretože všetko berie, doslovne.)

The dyslexic devil worshipper sold his soul to Santa. (Vyznávač diabla s dyslexiou upísal svoju dušu Santovi.)

So this guy with a premature ejaculation problem comes out of nowhere.

Slepec po ceste domov narazí na bar. A na stoličku. A na stôl.

How does NASA organize their company parties? They planet.

What's the best part about living in Switzerland? Not sure, but the flag is a big plus. (Čo je najlepšie na živote vo Švajčiarsku? Niesom si istý, ale vlajka je veľké plus.)

What do you call a big pile of kittens? A meowntain.

Just went to an emotional wedding. Even the cake was in tiers. (Bol som na veľmi emocionálnej svadbe. Aj torta bola na kúsky.)

Learn sign language, it's very handy.

Príde muž na paralympiádu a nikde ani nohy.

Ťažko pochopíš matriošky. Sú uzavreté do seba.

Mal som strach z retardérov. Ale pomaly sa cez ne dostávam.

Prečo je kalendár v depresii? Jeho dni sú spočítané.

Som lenivý a ležím si za tým!

Stratila som črievičku.
Zn. Biologička vo výskume

Ja sa z teba doštím!
Zn. Doštička

Dúfam že ste sa pobavili ako ja a nachvíľu zabudli, že zajtra je pondelok :)

Môj čierno-biely svet

16. září 2015 v 18:56 | Nicole |  Kreslím
Tak som sa po dllllhej, dlhočíznej dobe opäť pustila do kreslenia. Nekreslila som preto, lebo som nemala čas (nie že by som ho teraz mala zrovna na rozdávanie) a teraz som si ho našla. Kúpila som si skicárik v Ikei (aj keď nemali ten čo som chcela, fňuk) a dala som sa do toho. Teda, nedala. Pretože keď tak dlho nič netvoríte, je ťažké vymyslieť, čo nakresliť. A v tom mi do mojich myšlienok skočil Môj Drahý milovaný a pripomenul sa, že som mu kedysi sľúbila kresbu templára. A tak bol nápad na svete. A môj nový skicár ostal doposiaľ nový a nepoškvrnený, keďže moja drahá polovička chce svoj obrázok sám pre seba.
Trvalo mi to zopár hodín a vualá - výsledok je tu!

Dávam sem foto z foťáku aj sken, pretože ani jedna fotka nezodpovedá presne skutočnosti. Je to niečo medzi tým, predstavte si to :) (na skene nie je vidieť môj pokus o tieňovanie a všetko je tak nejak zrnité, a fotky z foťáčiku je fajn, ale zase príliš tmavá). Čo si myslíte?

Sken:

Fotka z ružového Soníka:

Aj takých berie autobus...

11. září 2015 v 18:21 | Nicole |  Kecám
...alebo aj električka. Vlastne akýkoľvek typ MHD dopravy. Nikedy si poviete, prečo ich vzal práve tento autobus, a inokedy si zas poviete, ešte že sú tu, aspoň je sranda. Aj keď asi nie pre všetkých, ale je. Tu vám prinášam niekoľko typov ľudí, ktorých môžete stretnúť v MHD. Všetko sú to vlastné skúsenosti a PODOTÝKAM (keby sa chcel niekto zas pustiť do mňa) je to len sranda, nič viac. Aj keď, pri niektorých typoch sa vám skôr rozum pozastaví...

(prinášam foto vlastnej výroby, ako sa má v MHD čítať kniha)

PS: Ak máte chuť vidieť niektoré typy názorne, určite si pozrite tieto stránky na FB: Individá v bratislavskej MHD (SK) a Divnolidi v MHD (CZ).

1.TYP - Obyčajný/platiaci pasažier
Je nutné začať s týmto typom, aby sa aj obyčajný človek ako vy či ja, mali kam zaradiť. Patria sem ľudia neobmedzeného veku, ktorí si platia MHD (a teda vozia sa "na bielo", opak "na čierno"). Väčšinou sú slušní, nesprávajú sa nijak výstredne a v podstate nie sú ani ničím zaujímavým. Chcú sa iba prepraviť z bodu A do bodu B, no často sa stávajú zároveň aj publikom pre ostatné typy.



2.TYP - Dôchodci
Aby sme začali s tými "normálnejšími" abnormálnymi typmi, začnem u dôchodcov. Tých by som rozdelila do troch skupín:
Skromní - sem patria väčšinou ženy - babičky, ktoré si nejdú sadnúť. A keď konečne chcete urobiť dobrý skutok, a teda im ponúknete svoje miesto, povedia vám, že na ďalšej vystupujú. Sadnete si teda naspäť a stále čakáte, kedy tá "ďalšia" príde.
Aspoň ste to skúsili.
Na stopkách - Už z diaľky vidia prichádzajúci autobus (aj keď majú popolníky, cez ktoré nie je v normálnom prípade možné vidieť) a zaujímajú svoju strategickú polohu. Totiž už majú odsledované, kde presne autobus zastaví a teda kde presne sa budú nachádzať dvere. Nastavia palicu do pravej ruky, tašku do druhej a keď autobus zastaví, nemáte šancu nastúpiť, pretože rukami zablokujú vchod. A vtedy zapnú "Radar voľných miest" a rozhliadajú sa po celom autobuse, kým nenájdu to správne voľné miesto. Rýchlosťou svetla si naň sadnú (zabudnú pri tom aj na to, že doteraz ledva kráčali s barlou) a potom si preistotu ešte minimálne dvakrát presadnú, kým nájdu to pravé miesto. A potom spokojne sedia, a samozrejme, opäť ich neskutočne bolia nohy (mnohokrát to dávajú najavo rôznymi vzdychmi, či pokecom s rovnakých typom na tému - moje lekárske záznamy a nekončiaci list ochorení, ktorými trpím).
Posadnuté - to sú (opäť) väčšinou ženy - babky, ktoré idú do autobusu ako keby naschváľ provokovať ľudí. Ich zámerom je vyhliadnuť si obeť, ku ktorej sa pribížia a čakajú, či ich pustí. Ak ich pustí, tak sa zmenia na Skromné, no skutočnou výhrou pre nich je, keď im "obeť" neuvoľní svoje miesto. Vtedy majú pokoj na duši. Postavia sa do tesnej blízkosti obete a vtedy sú dve možnosti, čo môžu urobiť - buď začnú nahlas spolu s rovnykým typom či iným dôchodcom ohovárať dnešnú mládež a ich výchovu, alebo začnú danú obeť komfrontovať hlasným (dosť hlasným prejavom, aby ho počul celý autobus) prejavom o tom, ako by ste ich mohli pustiť, pretože bla bla bla...Dôvod sa vždy nájde.

ako vždy, famózne pokračovanie v CČ :)

Radšej korunu...

8. září 2015 v 11:34 | Nicole |  Kecám
Milí (najmä) slovenskí čitatelia, hojte a ahojte!
Dnes chcem rozoberať tému, ktorá mi už pekne dlho leží v žalúdku. Vlastne je to od doby, kedy začala byť aktuálna. Presne od toho dňa, kedy som minula svoj eurobalíček (dovetdy bolo "fasa" mať toľko "drobných" len tak). Určite ste si všetci všimli, že od doby, kedy máme euro je všetko nekresťansky drahé. Chápem, a uznávam že je treba sa pohnúť vopred s modernou spoločnosťou, ale myslím si, že našu drahú korunku sme si nechať mohli.

A teraz, prečo ma to vlastne tak s**ie? Pamätáte si dobu, keď vám mama dala vreckové 10 korún? Niečo dobré ste si kúpili, a keď vám aj jedna koruna zostala, ešte stále ste si za ňu vedeli kúpiť aspoň cukrík či žuvačku. A viete si predstaviť, že by ste dnes nabehli do obchodu s tromi centami? asi by ste hľadali niečo v tejto cene márne. Ešte aj rohlík stojí 5-6 centov. Predajcovia sú tí, ktorým sa euro oplatí. Kedysi stál najdrahší keksík 15 korún, dnes je to normálne, že v prepočte stoja takmer všetky viac ako 15 korún. A to, bohužiaľ, na niektorých sa dosť očividne zmenila kvalita k horšiemu, no cena aj tak porástla.

A čo je ešte horšie, kedysi ste išli do baru/krčmy/iného zábavného podniku s 20 korunami a prišli ste domov v skorých ranných hodinách a boli ste riadne "pod parou", a s 20 korún vám ešte aj ostalo. Dnes idete von s 20 eurami, chcete si vypiť a nielenže idete domov skôr, pretože už ste minuli všetky peniaze, ale ešte k tomu ste aj triezvy. Dať vyše 30 korún za poldecák čohosi zmiešaného ("pančovaného") s vodou, prepáčte, kde to žijeme?

(a nehovoriac o ľuďoch, ktorí sa nedokážu naučiť slovo "euro" skloňovať - dostaneš 200 euro a hotovo! píli mi to uš...)

Neprotestovala by som, keby sa pomerne so zvyšovaním cien zvyšovali aj platy. Lebo jeden si dvakrát rozmyslí, či sa pôjde zabaviť aspoň raz do mesiaca, alebo sa na to radšej vykašle a poriadne sa naje. Nuž, milé euríčku, u mňa nemáš šancu!

Aký je váš názor? A ak ste Čech, myslíte si, že by bolo fajn mať euro?

Moja knižnica a Knižný wishlist ♥

3. září 2015 v 20:34 | Nicole
Tento článok je skôr pre mňa, než pre vás, čitateľov, nakoľko si chcem uchovávať zoznam všetkých kníh, ktoré mám/chcem mať alebo som už prečítala/ešte chcem prečítať. Knihy, ktoré sú zvýraznené, na tie môžete kliknúť a prečítať si moju recenziu.

Knihy, ktoré vlastním:

J. R. R. Tolkien - Pán prsteňov 1,2,3
J. R. R. Tolkien - Nedokončené príbehy
J. R. R. Tolkien - Silmarillion
J. R. R. Tolkien - Hobit
J. R. R. Tolkien - Húrinove deti
Suzanne Collins - Hry o život, Skúška ohňom, Drozdajka
E L James - Grey
Vikas Swarup - Miionár z chatrčeWilliam Paul Young - Chatrč
Ursula Poznanski - ErebosAntoine de Saint-Exupéry - Malý princ
Tamara Tainová - Je to inak, mami...Milorad Pavić - Krajina maľovaná čajom
Arthur Golden - Geisha
Charlotte Roche - Modlitby klína
Lea Jacobs - Barový kvetLesley Downer - Kurtizána a samuraj
Cecelia Ahern - PS: Milujem ťa
Jo Nesbo - Prízraky
Oscar Wilde - Obraz Doriana Graya
Pistorius & Olšanská - Lesní lišky (a další znepokojivé příběhy)

Chem si kúpiť:

George R R Martin - Hra o tróny, Hostina pre vrany, Súboj kráľov, Búrka mečov, Tanec s drakmi
Stephen King - To, Misery, Zelená míľa
Jo Nesbo - Snehuliak
E L James - Päťdesiat odtieňov sivej, Päťdesiat odtieňov temnoty, Päťdesiat odtieňov slobody
Jodi Ellen Malpas - Tento muž, Pod týmto mužom, Priznanie tohto muža
Jojo Moyes - Predtým, ako som ťa spoznala
Nicholas Sparks - Zápisník jednej lásky, Milý John, Posledná pieseň, To najlepšie z nás, Nezabudnuteľná cesta
Sherry Horman - Púštny kvet
Jodi Picoult - Je to aj môj život
Philip Carlo - MraziarWinston Groom - Forrest Gump
Diana Wynne Jones - Howl´s Moving Castle
Dmitry Glukhovsky - Metro 2033, Metro 2034, Metro 2035

Prečítala som:

Sherry Horman - Púštny kvet
J. R. R. Tolkien - Hobit
J. R. R. Tolkien - Pán prsteňov 1
Cecelia Ahern - PS: Milujem ťa
Suzanne Collins - Hry o život, Skúška ohňom, Drozdajka
Ursula Poznanski - Erebos
Antoine de Saint-Exupéry - Malý princ
Tamara Tainová - Je to inak, mami...
E L James - Päťdesiat odtieňov sivej, Päťdesiat odtieňov temnoty, Päťdesiat odtieňov slobody
Jodi Ellen Malpas - Tento muž, Pod týmto mužom, Priznanie tohto muža
Stephen King - Cintorín zvieratiek
Louis Bayard - Temná veža
Pistorius & Olšanská - Lesní lišky (a další znepokojivé příběhy)John Green - Papierové mestá

Chem prečítať:

George R R Martin - Hra o tróny, Hostina pre vrany, Súboj kráľov, Búrka mečov, Tanec s drakmi
Stephen King - To, Misery, Zelená míľa
Jo Nesbo - Snehuliak
Jojo Moyes - Predtým, ako som ťa spoznala
Nicholas Sparks - Zápisník jednej lásky, Milý John, Posledná pieseň, To najlepšie z nás, Nezabudnuteľná cesta
Jodi Picoult - Je to aj môj život
Lionel Shriver - Musíme sa porozprávať o Kevinovi
Hans Wilhelm - Vždy ťa budem milovať
Kenzaburo Oe - Súkromná záležitosť
J.M. Coetzee - Hanebnosť
Sylvia Plath - Pod skleneným zvonom
Paulo Coelho - Alchymista
Neil Strauss - The Game
Philip Carlo - Mraziar
Winston Groom - Forrest Gump
John Grogan - Marley a ja
Diana Wynne Jones - Howl´s Moving Castle
Dmitry Glukhovsky - Metro 2033, Metro 2034, Metro 2035


Ako stenu maľovala...

2. září 2015 v 22:50 | Nicole |  Kreslím
Po dvoch víkendoch po dobu dvoch mesiacov príprav, čarbania na stenu ceruzkou a prvou snahou čosi namaľovať si dala záväzok, že tento víkend to rozhodne dokončí, nech to stojí, čo to stojí! A tak sa k nemu vybrala, dobre sa vyspala a na druhý deň plná energie začala maľovať. Všetko išlo hladko, až na:
Rušivý element číslo 1:
Zadávateľ úkonu sa rozhodol (rovnako ako predchádzajúce dva víkendy) zmeniť plány a vziať ich na grilovačku. A hoci tam spoznala asi ten najúžasnejší dom, aký za svojich krátkych 19 rokov videla, nebola spokojná. Najedla sa klobás, ochutnala čudné mini-alkoholické nápoje z Nemecka (šľahačkovica, hadí moč, čertovica a pod.) a posedela. No v tom ju zasiahla skutočná vášeň v podobe visiaceho hada. Pre jej veľké potešenie jej bolo umžnené omotať si ho okolo krku. Vtedy v sebe objavila novú lásku (nie, netúžila po kabelke či topánkach z hadej kože) k plazom. Túžila mať podobného tvora u seba doma (raz, keď to bude možné). No na jej počudovanie zistila, že jej drahá polovička sa smutného plaza štítila, nasadila tenisky a utekala kade ľahšie. Vtedy ONA zistila, že práve ONA je asi tá, kto nosí nohavice. Naspäť k plazovi - hoci rozmazane, no ochotne jej poskytol aspoň akú-takú foto.
A večer sa chýlil ku koncu a smutná, že odchádza od prenádherného plaza, no zároveň šťastná, že zajtra opäť maľuje, sa vybrala domov.
pokračujte v čítaní napínavého príbehu v celom článku