.

Září 2016

Kde to som?

9. září 2016 v 14:54 | Nicole |  Kecám
Tak. A mám opäť o dôvod viac nenávidieť ľudí. Od februára brigádne pracujem v obchode s oblečením, a môžem poznamenať, že je to horšie ako robiť v Tescu. Vždy som si hovorila, aké to musí byť super robiť v takom obchode, veľa oblečenia, s ktorým môžem prísť do styku (a zdarma!), ľudia, ktorým môžem poradiť a tiež sa zlepšiť aj v jazyku...No opak je veľa. Nevravím, že tú prácu nemám rada, veď som tam išla dobrovoľne, len si myslím, že ľudia (zákazníci) by sa mali nad sebou zamyslieť. A prečo?

Tak v prvom rade, my (predavačky, resp. asistentky predaja, to znie viac noblesne) nie sme žiadne upratovačky a smetiarky! To aj doma nachávate oblečenie prevrátené a pohádzané na zemi?? Veľmi rada po vás oblečenie upracem, ale je tak strašne ťažké ho dať na vešiak (alebo aspoň nejako rozumne zavesiť) a zavesiť pred kabínku na STOJAN, ktorý slúži presne na to? Vytáča ma, keď nájdem 20 kusov vecí pohádzaných na zemi, na stoličke, v prachu. A keď tam ešte, pochopiteľne, nájdem kelímok od Starbucksu či podobné vecičky. Ak by som chcela robiť smetiara, dám vám vedieť, ale práve teraz pracujem v obchode s oblečením.

O hudbe

6. září 2016 v 15:32 | Nicole |  Kecám
Vždy, keď sa ma niekto spýta celkom obyčajnú otázku "Čo rada počúvaš?", ja pre mňa celkom zložité im jednoznačne odpovedať. Je toho totiž viac, ako len povedať vetu "Všetko." alebo "Hocičo.". To nie je pravda. Nepočúvam napríklad dychovky, nepočúvam deathmetal (či ako sa to píše). Môj playlist je rozmanitý, ale neobsahuje rozhodne "všetko". Dôležitejšie však je, že všetko, čo počúvam, spája jedna vec. A tou je spôsob, akým som sa k danej skupine či speváčke/spevákovi dostala. A tou vecou sú - CHLAPI. Áno, môj hudobný vkus ovplyvnili chlapi v mojom živote. A nemyslím tým mojich chlapov ako takých, ale mužov, ktorí sa nejakým spôsobom ocitli v mojom živote.

Ale začnem od začiatku. A tým myslím od samotného začiatku, keď som po prvýkrát začala viac vnímať hudbu. A keďže Šmolkov nemôžem veľmi pokladať za žáner alebo hudobný vkus, preskočím toto detské obdobie na trošku staršie obdobie. Na základnej škole som "fičala" alebo aj ulietavala na Britney Spears, Anastaci-i a podobných popových "vypalovačkách" toho obdobia. Na CD sa vtedy zmestilo asi 15 - 18 pesničiek, no do môjho diskmenu to stačilo. Na tieto pesničky som si vymýšľala vlastné choreografie, hoci tancovať som nikdy nevedela. Dnes už podobné "skvosty" nepočúvam, možno zopár pekných pesničiek od Backstreet Boys (no áno, chlapčenské skupiny u mňa vždy boli viac ako tie dievčenské), no z tejto doby mi ostala jedna pesnička, ktorá ma vždy dojme a rozhodne patrí k tým obľúbeným. Tou pesničkou je Reamonn - Star. Niečo na tom songu je.

V tej dobe začali letieť spevácke súťaže, a moju pozornosť zaujali "speváci" ako Cmorík, Miro Jaroš a podobné exkluzivitky (och, čo to s tebou dievča bolo) a taktiež Lobo. Našťastie to bolo veľmi krátke obdobie (aj keď Bezdedu som bozkávala na TV pri rodinných oslavách a vznikli z toho celkom vtipné trápne chvílky). Našťastie už v dobe, keď som počúvala Šmolkov na kazetách, sa v kazeťáku mihlo zopár pesničiek od Ine kafe, ktoré sa somnou nesú dodnes. Takže môžem povedať, že z tohoto obdobia som si zachovala len to najlepšie. Podobne ako aj piesne od Elánu. K tým ma priviedol prvý chlap v mojom živote, a to môj tatino. Keďže boli s maminou rozvedení a on žil v hlavnom meste, kdežto ja som žila na dedine, chodieval pre mňa autom. A práve tieto cesty som milovala. Okrem hier ako - ja počítam kostoly, ty lízatká (tak som volala vodné nádržky), sme vždy počúvali jednu obohratú kazetu s piesňami od Elánu a nahlas ich spievali. Vždy som si želala, aby tieto cesty boli dlhšie. Preto dnes, keď poujem Elán, vždy ma zaleje príjemný pocit.

Ako prichádzala puberta, snažila som sa zapadnúť (asi ako každé decko) a nájsť si svoje miesto. Trendom vtedy bol rap, a tak som počúvala Miky Mora, H16, Kontrafakt a podobné zmysluplné texty. Bolo to však iba prechodné obdobie, keďže trendy sa vtedy celkom rapídne menili. A vtedy do môjho života prišiel chlap, alebo skôr chlapec, ktorý začal formovať môj vkus. Mama sa druhýkrát vydala a jej nový manžel mal svoje deti. A práve jeho syn k nám doniesol zopár svojich CD. Jedno ma zaujalo. Boli na ňom pesničky od Dona Omara a Daddyho Yankeeho (pre mňa úplne nový a nepoznaný žáner). Niektoré ich pesničky mám zakorenené do dnes (napríklad Bandolero, tá je MEGA). A nie len to! Tento žáner, resp. "latinské" pesničky sa mi páčia ešte viac, a patria k žánrom, ktoré by som zaradila do MHV (môj hudobný vkus). Dnes okrem spomínaných rada počúvam napríklad Romea Santosa.

Keď už rap nebol "in" a skamarátila som sa s inou partou, kde včetci počúvali punk-rock, prispôsobila som sa okoliu a počúvala punk-rock tiež. A tu ma ovplyvnili opäť ďalší muži. Bol to jeden mamin priateľ a jeho syn. Oni počúvali práve tento žáner a tak sa ku mne dostali skupiny Zóna A a Slobodná Európa. a hoci Zónu A už tak veľmi nepočúvam, Slobodka ku mne stále patrí, teda do MHV. V našej parte bol aj syn mojej krstnej mamy, ktorý bol môj kamarát odmalička. A jeho obľúbenou skupinou je aj dodnes Queen. A tak spolu z mnohými krásnymi spomienkami mi do MHV priniesol túto fantastickú kapelu, ktorú dodnes veľmi obdivujem a vždy, keď znejú tóny Bohemian Rhapsody, zježia sa mi chlpy na rukách a spievam si.

A to už sme skoro na strednej, resp. posledné leto pred strednou školou. Mamina sa rozviedla a našla si nového priateľa, rovnako ako ja som si našla svoju Drahú polovičku. A títo dvaja muži opäť ovplyvnili časť MHV. Mamin priateľ mi ako prvý do života priniesol Daniela Landu, ktorého mi ešte viac priblížila aj moja Drahá polovička. Spolu sme boli aj na koncerte, texty poznám naspamäť. Mamin priateľ v tomto žánri prispel aj zopár pesničkami od Divokého Billa, ale je ich len zopár. A moja polovička MHV obohatila taktiež Metallicou, ktorú mám tiež celkom rada (najmä tie baladovejšie pesničky) a kapelou The Offspring. Bol to rok plný spoznávania nových ľudí. Vtedy som spoznala jedného super chalana, ktorý mal vycibrený hudobný vkus. Počúval najmä Pink Floyd, ktorý, pochopiteľne, teraz počúvaj aj ja a patrí k MHV. Nikdy som netušila, o čo prichádzam, než som nezačala počúvať Pink Floyd.

Myslím že tu sa (zatiaľ) vplyv chlapov na MHV končí. A aby bol zoznam MHV kompletný, no bez vplyvov okolia, počúvam taktiež Coldplay, Good Charlotte a oldies. Čo však prinesie budúcnosť, akého ďalšieho chlapa so svojským hudobným vkusom, to zatiaľ netuším. Ale ďakujem všetkým mužom, ktorí mi toho do života rozhodne veľa priniesli.

Ak ste sa dočítali až sem, som vám vďačná a pýtam sa: Čo radi počúvate vy? A tým myslím aj príbeh, akým ste sa k danému žánru dostali.

Som veľmi nažhavená na vaše komentáre, zatiaľ hojte a ahojte! :)

USA I. - Letisko, letisko a ešte raz letisko

2. září 2016 v 22:05 | Nicole |  Cestujem
Ahojte, milí čitatelia!

To je ale doba, čo som naposledy niečo písala, však? Mňa to asi mrzí najviac, bohužiaľ to spôsobilo aj že už nie som v Autorskom klube, ale nevadí, snáď sa tam raz opäť pokúsim dostať. Ale toto nie je pointou tohto článku.

Ľudkovia, viete čo?? Splnila som si (z časti) svoj obrovský sen! Bola som v USA! A dokonca s kamarátkou! Nikdy, ale naozaj nikdy by ma ani nenapadlo že by som sa vo veku 19 rokov dostala do USA, vážne. Vždy som si vravela, že keď raz budem staršia a nájdu sa peniaze, pôjdem si splniť svoj starý, vekom zaprášený sen. A tu som sa zrazu v robote začala rozprávať s jednou kolegyňou (inak cestovateľkou na vlastnú päsť), ktorá sa chystala do USA ku známym jej známeho...bla bla bla...a slovo dalo slovo a nejako som sa k nej pridala! Pôvodne to malo byť na dva týždne v slnkom zaliatom LA, no nakoniec to dopadlo na trochu kratší, no o to intenzívnejší trip po troch mestách + jednej krasotinke v púšti. Hovorím o LA, Las Vegas a San Franciscu + Grand Canyon. Dnešný článok bude o ceste do USA.
___________________________________________________________________________________

Založenie blogu: 14. 7. 2015

Nicole 2017