Hry "mého mládí"...

12. června 2017 v 17:05 | Nicole |  Kecám
Spomínate ešte na svoje detstvo? Bez všadeprítomnej technológie a konzumu, keď ste nepotrebovali všetko zdokumentovať a zavesiť na internet, pretože dôležité bolo poriadne sa zabaviť. Keď dnes pozerám na svojho 13-ročného brata, je mi ho ľúto. Stále sedia s kamarátmi doma, hrajú hry na mobile či konzolách, a hoci sem-tam vybehnú von, nie je to na dlho. A najmä tie výhovorky ako prší, je veľmi teplo a podobne...A dnes som sa tak prechádzala po meste a uvidela šípky (ono sa to tak pravdepodobne nevolá, ale pre mňa sú to jednoducho šípky) a spomenula som si na rôzne hry, ktoré sme sa ako mladší hrávali. Bolo ich mnoho, a keďže sme žili v osembytovke na konci dediny, obklopení iba družstvom a roľami, priestoru a možností na hry sme mali neúrekom. Aj detí nás tam bolo požehnane (ako smetí hehe). Tak sa s vami podelím o niektoré z mnohých hier, ktorými sme si krátili krásne dni.

toto je spomínaná "šípka", snáď nikoho neuráža moje pomenovanie
Šípková vojna
Jedna z akčnejších hier, kde sa proti sebe ohadzujete "šípkami" (viď obrázok hore). Hra je veľmi zábavná, hoci má pár menších háčikov a tými sú, že taká rana šípkou na holú kožu celkom štípe (hlavne ak je dobre mierená) a to najhoršie, najmä ak ste dievča s dlými vlasmi, vyberať to z hlavy je hotové umenie! O to viac to teší vašich zlomyseľných priateľov mužského pohlavia.



Futbal, vybíjaná a iné loptové hry
U nás bol futbal na dennom poriadku. Za každej hodiny a za každého počasia (v snehu sa hralo najhoršie, biela lopta sa v snehu hľadá naozaj obtiažne a o tom šmýkaní ani nehovorím. Len čo sme došli zo školy, tašku sme hodili do kúta a už sme utekali von. Futbal bol náš život. A rovnako radi sme hrávali aj vybíjanú. Do týchto športov sa okrem detí radi zapájali aj dospelí obyvatelia našej bytovky. Krásne to časy! (trpeli jedine moje tenisky, ktoré boli spolu s každými teplákmi na kolennej časti zelené od trávy, príp. maximálne roztrhané a vyťahané)

Schovávačka, opas opas
Schovávačku pozná asi každý. My sme mali iba jedno pravidlo - za plot sa nechodí. A hádajte kam sa vždy minimálne jeden človek schoval? Presne! Za plot do kukurice. Okrem porušovania nepísaných pravidiel sa dá v schovávačke aj podvádzať, keď pred hľadajúcim utekáte, a teda vlastne nie ste schovatý na jednom mieste. Naozaj zákerný ťah! Pre vylepšienie tejto beztak zábavnej hry sme hrávali Opas opas, niekto to možno pozná ako pikaná (alebo pykaná?), kedy sa musíte schovať niekde poblíž miesta, ktoré slúži ako domácky bod, ku ktorému sa musíte dostať rýchlejšie ako hľadajúci. Ak vás uvidí, musíte k nemu jednoducho dobehnúť skôr ako on a zakričať Opas opas ....(meno). Posledný sa zároveň stáva hľadajúcim. Veľmi zábavná hra s prvkami taktizovania.

Hlúpy kuchár
Jeden vyvolený bol hlúpym kuchárom, ostatní sedeli a čakali, kým hlúpy kuchár vysloví vetu: "Hlúpy kuchár zamiešal do polievky..." a povie niečo, z čoho možno vymenovať niekoľko druhov (napr. hudobné nástroje). Sediaci si medzi sebou zvolia hovorcu a našepkajú mu svoj druh prísady do polievky (ak boli hudobné nástroje, každy pošepká svoj hudobný nástroj). Hovorca ich v ľubovoľnom poradí povie nahlas kuchárovi, spolu so svojim typom a hlúpy kuchár si jednu "prísadu" vyberie. Ten, komu prísada patrila začne utekať pred kuchárom po dohodnutej trase tri kolá. Ak ho kuchár chytí, stáva sa on hlúpym kuchárom. Znie to možno hlúp, ale túto hru sme hrávali veľmi radi.

Pán kráľ, koľko je hodín?
Jeden z nás bol pán kráľ, ostatní sa zarovno postavili niekoľko metrov pred kráľa. postupne sa po jednom všetci pýtali: "Pán kráľ, pán kráľ, koľko je hodín?". A kráľ im odpovedal číslo, ktoré predstavovalo počet krokov a typ krokov (napríklad 7 žabacích - to znamenalo 7 veĺkých skokov vopred). Fantázii sa medze nekladú, typov krokov môže byť neúrekom. Hra sa skončila, keď sa jeden z hráčov dostal až na miesto kráľa. Najhoršie bolo zistenie, že to vlastne všetko bolo o sympatiách (keď niekto chcel, aby ste vyhrali, tak si to jednoducho v hlave vypočítal a povedal taký typ krokov a jeh počet, aby ste to vyhrali a znevýhodňoval protihráča), našťastie, kým sme vyrástli hrali sme to poctivo.

Kohútik, ježko alebo sliepočka?
Toto je jedna z krátkych "hier" kedy ste si vzali do ruky stonku poľnej rastlinky, ktorej názov bohužiaľ neviem ale je to niečo TAKÉTO, čo rastie kdekoľvek. Prstami ste od spodu ťahali až hore kým sa nenakopili všetky "kvietky" na kopu a vznikol z nich tvar - buď ako ježko (pichľavý do všetkých strán), kohútik (ostal kúsok, ktorý vyzeral ako kohútí chvost) alebo sliepočka (všetko čo nevyzeralo ako ježko alebo kohútik). Obaja môžte hádať, čo z toho bude.

Guma
Buď sa skákala klasická guma (ale to vedeli iba dievčatá) alebo sme hrali zaujímavejšiu obmenu, ktorej názov nemáme, ale podstatou bolo, že dvaja ľudia držali gumu, každý na jednej strane a pohybovali s ňou sem a tam a pritom recitovali :"Cik cak cigareta čaj rum bum, krava pije konský rum!". Trochu odveci, ale pripadalo nám to vtipné. Keď sa riekanka dorecitovala, guma sa mala uchytiť do zvláštnych tvarov, a tretí človek ňou mal prejsť bez toho, aby sa jej kdekoľvek dotkol. Niečo ako uhýbanie sa laserom. Je to sranda dovtedy, kým sa guma neuvoľní a nestrelí niekoho do oka.
Potom tu bola hra s menšou gumičkou alebo motúzikom, ktorá však bola pre náročnejších. Je to celkom známa hra, google mi našiel napríklad TAKÝTO obrázok. Bola som nesmierne šťastná a hrdá, keď som sa ju naučila hrať, nakoľko to naozaj nebolo ľahké. Jeden človek si najprv gumičku namotá do základného tvaru na ruky a druhý človek ju má efektne vziať tak, aby na jeho rukách vznikol celkom nový tvar.

Strieľačka
Kto by nepoznal strieľačku? Každý má zbraň, materiál je ľubovoľný (drevo, vodná pištoľka, neskôr to boli aj pištole na strieľanie kačičiek na Nintende...), a všetci sa "strieľajú" (so zvukovými efektami, samozrejme). Či už v týmoch, alebo všetci všetkých, je to zábava, najmä fingovať vlastnú smrť.

Samozrejme, že tých hier bolo ešte omnoho viac, no tieto boli u nás najobľúbenejšie. Okrem nich sme radi liezli po stromoch (o čom svedčí niekoľko mojich jaziev na kolenách a lakťoch), chytali chrobáky a jašterice, stavali snehuliakov a iglú, či sa len tak guľovali, stavanie pevností z hliny, kde vojačikmi boli hlavičky bodliakov....Rada spomínam na nádherné detstvo a vždy by som sa tam rada vrátila, aspoň na jeden deň.

Spoznali ste niektorú zo spomínaných hier?A aké boli vaše obľúbené hry v detstve?
Rada si prečítam vaše komentáre a spomienky. Zataľ prajem príjemný, ničím nerušený spomienkový podvečer! :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aya Aya | Web | 14. června 2017 v 10:30 | Reagovat

Ah, úplně jsem se vrátila s tvým článkem do svého dětství! Většinu těch her znám z vlastní zkušenosti, což mě i celkem překvapilo! :D Sice jsem neměla takovou partu z bytovky jako ty, ale se sousedkou jsme taky hrávaly gumu, schovku, hloupou kuchařku a Pane králi, kolik je hodin!!:D Kohoutek, ježek nebo slepička - to znám už ze školky, ale nikdy jsem nechápala rozdíl v těch výsledných "výtvorech", vždy mi to přišlo stejné. :D A tu hru s gumou, co se namotává na prsty, jsem sice nikdy nehrála, ale vždy jsem to obdivovala, jak to hráli spolužáci. :D My jsme pozdějí hrávali na kuchařky a restauraci a hlavně kouzelníky a špionky nebo nějaké akční věci. :D A taky mě bavilo malování křídami na ulici.

Je pravda, že když jsme chtěli jít hrát na počítač, tak to bylo strašně vzácné a museli jsme prosit rodiče a leckdy nám to ani nedovolili a doslova jsme museli být venku... Je sice pravda, že je teď víc technických vymožeností než třeba před 10 lety a ty děti to pořád láká hrát si s tím a předhánět se v online hrách a podobně, než hrát hry venku, ale podle mě hodně záleží i na výchově a co rodiče svoje děti nechají dělat.  Na druhou stranu je těžké chtít po jednom dítěti, aby dělalo něco jiného než jeho kamarádi. Je to masová problematika.

2 Nicole Nicole | Web | 14. června 2017 v 18:02 | Reagovat

[1]: páni, tak to som veľmi milo prekvapená že tie hry niekto pozná :D
dnes je podľa mňa ťažké vychovávať dieťa (aj keď ho ešte nemám) lebo ak mu človek nedá telefón alebo tablet alebo iné vymoženosti a bude ho viesť ku inému životnému štýlu, bude z neho outsider a vidieť svoje dieťa ako nemá žiadnych priateľov určite nie je pre rodiča najpríjemnejšie :/

3 Atheira Atheira | Web | 14. června 2017 v 19:53 | Reagovat

Nás hodně bavila šipkovaná (stopovaná)... A nebo jsme si taky svého času, když jsme byli hodně malí, hráli na mumii, kterou jsme si sami vymysleli.
Jednomu jsme udělali z matrací a dek hrobku, zavřeli ho tam. Další byl průvodce, který komentoval místnosti, až jsme došli do ložnice, kde byla mumie. Ten daný člověk si k ní vždycky vymyslel nějakou řeč, která vždycky končila: "mumie povstaň", ten člověk pak vyběhl z hrobky a jal se všechny pochytat... No, pořádně jsme se u toho pomlátili. A kolik květináčů v obýváku rozsypali. :D

4 Nicole Nicole | Web | 14. června 2017 v 20:14 | Reagovat

[3]: to znie ako veľmi zábavná hra :D u nás bola asi populárnejšia slepá baba, jeden mal zaviazané oči a mal všetkých pochytať, ostatní mohli vydávať nejaký dohodnutý zvuk (napríklad lúskanie prstami), tiež sa u toho porozbíjalo veľa vecí :D ale vaša hra má prepracovaný scenár, to sa mi páči :D

5 Reina Sun Reina Sun | Web | 14. června 2017 v 21:34 | Reagovat

Nádhera, i my hrávali takové hry! Místo ,obyčejné´střílečky jsme teda hráli spíš policajty a zloděje.
A měli jsme i jiná pravidla pro schovku! Naopak bylo povoleno měnit místa úkrytu, aby to hledající neměl tak jednoduché (jo, kapku zákeřný).  A na chalupě jsme ji hráli a vlastně stále hrajeme i s dospělými večer - potmě! To je pak paráda :)

Jenom je mi líto, že sestra už tohle nezažije :/ Bylo to skvělé dětství!

6 Reina Sun Reina Sun | Web | 14. června 2017 v 21:35 | Reagovat

Ještě jeden rozdíl - vždy to bylo Honzo, kolik je hodin? :D Jinak znám opravdu všechny :)

7 Nicole Nicole | Web | 14. června 2017 v 22:03 | Reagovat

[5]: tak to ti celkom závidím, že to ešte stále hráte :D my už hrávame väčšinou karty alebo spoločenské (doskové) hry :/ bavia ma, ale občas by som sa zahrala tie "detské" hry :)

8 Porcelánová panna Porcelánová panna | E-mail | Web | 15. června 2017 v 9:17 | Reagovat

Noo jsme skoro stejně staré jen mám 24 ale co koukám něco neznám :D Jak jsem přečetla vybíjená hned jsem se chytila za hlavu. Tuhle hru jsem nesnášela a nesnáším. Připomělo mi to základku, kluky a ty jejich zuby vybíjející rány. Brrr :-D

9 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 30. července 2017 v 14:20 | Reagovat

Hlúpy kuchár a Koľko je hodín sme ako deti hrali aj my so susednými deckami. Boli to fajn hry a fajn časy, aj ked my sme ich trochu obmenili :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama