.

FrancItália deň 1. - Grado, Doberdó del Lago

21. července 2017 v 14:08 | Nicole |  Cestujem
Ciao Bella!

Pred vyše týždňom som sa vrátila z aktívnej dovolenky po Taliansku a Francúzsku, ktorú som si sama naplánovala. Tešila som sa na to, kedy vám o nej napíšem. Nevdela som, ako svoju cestu po týchto dvoch nádherných krajinách nazvať, a tak som ich názvy spojila a vyšlo z toho FrancItália (hoci Itália je tak trochu archaizmus, no páčilo sa mi to tak pššt).




Ak vás zaujíma, ako som na tento nápad prišla a celé to naplánovala, tak veselo čítajte ďalej, ak vás zaujíma iba prvý deň v Taliansku, preskočte nasledujúci odstavec a pokračujte v čítaní pod ním.
Na začiatok vám napíšem, ako som to všetko naplánovala. To bolo tak, ešte predtým, ako si môj tatino našiel priateľku som len tak medzi rečou prehodila niečo o tom, že by sme mohli niekam vycestovať na aute, keď on tak miluje šoférovanie. No kvôli financiám sme sa dohodli, že to odložíme o rok na ďalšie leto, keď si ja niečo našetrím. Tak sme sa s Mojou drahou polovičkou rozhodli si niečo našetriť a tento rok ísť do Prahy. A o dva mesiace mi môj čerstvo zamilovaný tatinko oznámil, že by sme mohli nakoniec ísť tento rok v zostave ja, Moja drahá polovička, tatino a jeho priateľka a jeho najlepší kamarát vo veku Mojej polovičky so svojou priateľkou. Potešilo ma to, no po prepočítaní doteraz našporených peňazí za dva mesiace a času do dovolenky, teda ďalšie dva mesiace som začala zvažovať svoje možnosti. A tak z plánovaných dvoch týždňov vyšlo 9 dní. Ubytovanie som sa rozhodla riešiť formou Airbnb, nakoľko mi to prišla ako lacná alternatíva a možnosť spoznať domácich a ich spôsob života. A verte mi, bolo to to najlepšie (teda v väčšine prípadov) čo som mohla urobiť. Ale o tom potom. A tak bolo rozhodnuté. Auto sme mali požičané od šéfa otcovej priateľky, volajme ju B., a teda sme za neho nič neplatili. Bol to VW Caravella a super bolo že papalo naftu a tedy to vyšlo lacnejšie (hoci ceny nafty v zahraničí sa s tými našimi nedajú porovnať, rovnajú sa cenu benzínu v SR, ak nie viac). A teda dovolenka vyšla z hľadiska financií skvelo. A som na seba hrdá, že som niečo také zvládla celé sama naplánovať. Pred rokom som ani netušila ako sa kupujú letenky na lietadlo.

A teraz prejdem rovno k prvému dňu, na ktorý sme toho veľa nemali na pláne, nakoľko sme mali pred sebou dlhú cestu (okolo 700 km). Jedno z tatinových prianí na túto dovolenku bolo menšie rybárske mestečko v Taliansku - Grado. A tak sme mali zastávku práve v tomto malebnom mestečku. Namierili sme si to rovno k promenáde pri pláži a hoci bolo sychravé počasie a kúpať sa sme nemali v plne, bolo príjemné len tak sa prechádzať po pláži popri mori a vidieť domácich, aký skvelý a bezstarostný život si vedú. Podarilo sa mi to zachytiť na jednej fotke, ktorá si však našla miesto v rubrike fotím (po kliknutí na slovo fotke si ju môžete pozrieť). Po tejto príjemnej prechádzke sme sa rozhodli sadnúť si na kávu. Respektíve, rozhodol môj tatino, alias milovník kaviarní.

Po ceste ku najbližšej kaviarni sme videli takúto zvláštnu fontánku, ktorá pripomínala odkvitnutú púpavu. Je to druhá a zároveň posledná vec, čo som v Grade odfotila. Ospravedlňujem sa za kvalitu, bola fotená mobilom.
Kaviareň sme našli rýchlo, blízko pláže ich bolo hneď niekoľko. Sadli sme si a prišla nás obslúžiť šarmantná dáma. Po spýtaní sa na jazyk, ktorým sa dorozumieme sme zistili, že s mojou angličtinou nič nezmôžem a naopak si "zašprechujú" ostatní, keďže všetci vedia nemecky. No prekvapivo, keď sme sa slečny spýtali, či vie po slovensky, na rozum jej prišlo slovo "Ježiši!". Kto vie, akých slovákov stretla. Apropo, v kaviarni sme boli iba my a menšia skupinka troch alebo štyroch ľudí a hádajte čo? No pravdaže, boli to slováci. Svet je ozaj malý.

Na moje a aj počudovanie ostatných stála káva neuveriteľných 1,20 eur. Po tejto chutnej a lacnej káve sme sa vidali do svojho nového dočasného bývania v mestečku Doberdó del Lago. Ak vás zaujíma konkrétne ubytovanie, kliknite tu. Po chvíľkovom čakaní nás namiesto pána prišla privítať jeho sestra, ktorá nám ukázala z vonku nie príliš príťažlivý dom, no z vnútra poklad. Dom bol veľmi útulný, izby krásne a horná izba bola podľa jej slov jej vlastná detská izba keď bola malá. V kuchynke bolo všetko, čo sme potrebovali k uvareniu večere a vonku mali veľkú záhradu, kde sme strávili väčšinu času. Jedinou vecou, ktorá nám znepríjemňovala život od tohoto dňa už stále, boli všadeprítomné talianske komáre. A pre členku našej výpravy A. to bola desivo vyzerajúca bábika, ktorá sedela v kuchyni. Spolu s Mojou drahou polovičkou sme jej s radosťou rozprávali rôzne vymyslené príbehy o tejto bábike a o tom, ako ju v noci určite príde navštíviť.

Po obhliadke nášho nového domova bolo ešte celkom svetlo a tak sme sa vydali na prechádzku do tohto malého mestečka, alebo skôr dedinky. Zistili sme, že je pravdepodobne slovanského pôvodu, pravdepodobne srbského alebo chorvátskeho, súdiac podľa nápisov na bránach a tiež na kostolíku na námestí. Na "našej" bráne bolo napísané "Pozor na psa!".
spomínaný kostolík na námestí


kostolík zblízka

Cestou ďalej sme zrazu začali stúpať a miestne psy pravdepodobne nie sú zvyknuté na turistov či akýchkoľvek ľudí kráčajúcich po ceste, nakoľko začali neskutočne nahlas a bez prestávky štekať. Popri ceste stáli krásne domy, ktoré boli zvláštne tým, že boli veľmi vysoké. Práve v takom sme bývali aj my. Ďalšou zvláštnosťou na nich bolo to, že mali veľmi veľa komínov. Kto vie, na čo všetky slúžili (snáď nemali v dome 7 krbov?). Ale väčšina domčekov vyzerala veľmi pekne, až rozprávkovo.
jeden z "rozprávkových" domčekov
Došli sme až na vrchol kopca, odkiaľ bol príjemný výhľad na mestečko a jeho okolie. Okrem toho tu bolo aj múzem, do ktorého bol voľný vstup no nemohlo sa v ňom fotiť. Mali tu vypchatú napodobeninu akéhosi jaskynného medveďa, ktorý mal veľmi zaujímavo zastrihnutú ofinku, tiež menšiu zbierku motýľov, ukážku zákopu s vojakom a iné veci. Po tomto pohľade sme nakoniec išli naspäť na domček, v sprievode hlasného štekotu psov.

A tak sa skončil prvý deň našej dovolenky. V takom krásnom prostredí, hoci nie na príliš pohodlných posteliach, sa skvelo spí a už sme sa s očakávaním v dušičkách tešili na ďalší deň.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Eliss Eliss | Web | 22. července 2017 v 20:34 | Reagovat

Jéé, moc pěkné fotografie :)

2 Váhavá Váhavá | Web | 25. července 2017 v 20:35 | Reagovat

Krásně se to čte - jako pohádka. Podle fotek je to opravdu nádherné, malebné místo. A opravdu upřímně tě obdivuji, že jsi to dokázala celé naplánovat, já si ani s tou letenkou neporadím :D :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
___________________________________________________________________________________

Založenie blogu: 14. 7. 2015

Nicole 2017