Září 2017

Koncentračný tábor Auschwitz, Poľsko

27. září 2017 v 18:52 | Nicole
Vyrazili sme skoro ráno zo Sládkovičova, mali sme na pláne prísť do Osvienčimu okolo jednej poobede. Na internete sme sa dočítali, že každú hodinu je k dispozícií buď slovenský alebo český sprievodca. Nič viac, nič menej. Mohli niekde aspoň malými písmenami upozorniť, aby sme si lístky rezervovali vopred, pre veľký záujem. Ale to sa nestalo, žiaľ. O pol jednej sme teda prišli na miesto, zaparkovali, a s veľkými očakávaniami sa vydali ku ticket office. Na elektronickej tabuli bolo napísané, že ďalšie vstupy budú v španielčine, pri ktorej bolo uvedené číslo 4 a vo francúzštine, pri ktorej bolo uvedené číslo 1. Ok, na 13:00 sa nám už asi slovenský/český sprievodca neušiel, nevadí, do druhej počkáme. No po následnej odpovedi lístkypredávajúcej pani, že už okrem zobrazených 5 lístkov so sprievodcom na dnešný deň žiadne nebudú, a máme prísť o 16:00, keď bude vstup síce zdarma, ale bez sprievodcu, nám zamrzol úsmev a nadšenie opadlo. Keď sme tu už však boli, išli sme sa teda naobedovať a pozrieť si zatiaľ aspoň mestečko Osvienčim. Hoci toho v ňom veľa zaujímavého nebolo, čas ubehol rýchlejšie.

Tak sme pred štvrtou opäť parkovali na rovnakom parkovisku, a zaradili sa do nekonečnej rady pred vstupom do tábora. Keď sme tam stáli asi 10 minút, usídili sme, že tie papieriki, čo majú všetci v ruke, sú asi lístky na bezplatný vstup. Tak sme si ich museli ísť "kúpiť". A opäť na koniec rady. V tom sa rada začala posúvať, a samozrejme, tesne pred nami sa závora zavrela. Resp. zavrel ju veľmi "prívetivý" člen ochranky, ktorý nám oznámil, že ďalších ľudí vpustí za 20 minút. Super. Ale jedno pozitívum bolo, že sme boli na začiatku novej fronty. Vedľa však bola ďalšia rada, a tú začali po 20 minútach vpúšťať.Už sme boli značne nervózni, lebo nám na prehliadku ostávalo stále menej a menej času. Nehovoriac o tom, že niektoré budovy v areáli tábora sa zatvárali skôr. Po ďalších 10 minútach k nám prišla žena, a poslala nás do vedľašej, hýbajúcej sa rada - samozrejme na koniec. To už sme ale vážne nedali, prepchali sme sa rovno vopred a konečne vošli dnu. Jedna členka našej výpravy však mala kabelku s nevyhovujúcim rozmerom, tak ju musela ísť zaniesť. Očakávajte letiskovú kontrolu. Nič hrozné, ale zdržuje to čas, ktorého sme už aj tak veľa nemali. Jediné čo sme mali, boli aspoň sprievodci v tlačenej podobe.

Konečne sme sa dostali do tábora. Neviem, či k nemu treba slová, je to emotívny a temný zážitok. Hoci to každý prežíva po svojom, nenechá to rozhodne nikoho chladným. Až na pár veselých párikov, ktoré sa usmievavo fotili pri rôznych častiach tábora, čo nebolo len nevhodné, ale aj nechutné. Nuž, všelijakí sme. Ako som už spomínala, jedná sa o vec, ku ktorej sová netreba, preto prikladám niekoľko fotografií. Vrelo odporúčam expozíciu o slovákoch, ktorí boli odvedení do tábora, ktorá bola podľa mňa jedna z najlepších.

"Práca oslobodzuje"

KNIHA vs. FILM | Papierové mestá

7. září 2017 v 17:14 | Nicole |  Pozerám
Dlho mi na poličke ležala kniha Papierové mestá, ktorú som si kúpila najmä preto, že bola veľmi lacná (2 - 3 eurá, to som musela kúpiť) a tiež som si chcela prečítať niečo od Johna Greena. A tak som sa do nej pred pár dňami pustila, a verte mi, bolo naozaj ťažké sa od nej odtrhnúť! Kniha ma bavila natoľko, že som sa rozhodla pozrieť si aj film, natočený práve podľa tejto knihy. A tak vám tu dnes napíšem o oboch verziách tohto pútavého príbehu.

KNIHA

Názov: Papierové mestá
Autor: John Green
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2014
Počet strán: 128
Moje hodnotenie: 5/5
O knihe: Na začiatok musím podotknúť fakt, že sa mi neskutočne páči prevedenie a kvalita knihy! Keď som ju vzala do ruky, bola dosť ťažká, čo som nakoniec zistila spôsobovali kvalitné tvrdšie biele listy strán knihy.
Ale k samotnému obsahu: Život malého Quentina sa zmenil, keď sa vedľa neho prisťahovala Margo Roth Spiegelmanová. V ten deň sa do nej beznádejne zahľadel. Ich priateľstvo však trvalo krátko, do doby kým spolu neobjavili mŕtve telo. V ten deň sa spolu zhovárali naposledy. Teraz, keď sú už na strednej škole, Kvéčko (Quentin) a jeho dvaja priatelia Ben a Radar sa pomaly pripravujú na maturitu. Ben a Radar sa viac pripravujú na maturitný ples, na ktorý sa Kvéčkovi vôbec nechce a tak radšej z diaľky sleduje Margo. Ešte stále o nej zmýšľa. A v tom sa zjaví v jeho okne, a vyzve ho na tajomné dobrodružstvo uprostred noci. Ale zmení sa medzi nimi niečo po tejto noci? Aký prekvapený však Kvéčko ostane, keď Margo už viac nepríde do školy. Zmizla. Ale práve jemu zanechala indície, ako jú nájsť. Všetko stopy ho vedú k tajomným papierovým mestám. Čo sú papierové mestá, a ako s Margo súvisia? Nájde ju a bude ešte nažive?

Čo si o knihe myslím ja? Mňa kniha veľmi upútala, bola svojim spôsobom "akčná" od začiatku až do konca, a pritom plná krásnych myšlienok. Pre mňa najkrajším v knihe bolo úžasné priateľstvo troch chlapcov, ktoré som chlapom vždy tíško závidela. Priateľstvo medzi ženami nikdy nie je také čisté, ako práve to medzi chlapmi. A v tejto knihe je to veľmi cítiť. Hlavná dejová línia však tiež bola veľmi dobrá, vždy ma bavilo hľadanie a riešenie záhad podľa nejakých indícií a stôp. Hoci ma osobne neupútala postava Margo, a pre chlapca ako Kvéčko by som si ju ani rozhodne nepredstavila. Aj keď sa protiklady priťahujú, Margo bola jednoducho...no krava. Jej postava ma irituje, a čítať o jej dokonalosti na každej strane človeka tiež rýchlo omrzí. Ale aj napriek tomu to vo mne celkový dojem z knihy nezmenilo a odporúčam ju každému.

FILM

Papierové mestá (2015)
3/5

Opäť rovnaký príbeh ako pri knižnej predlohe, hoci s menšími zmenami. Vo filme sa však väčším motívom než hľadanie Margo stal (typicky americké) maturitný ples. Dej sa od knihy nelíšil tak veľmi, no hlbšia podstata bola z filmu vynechaná, a hoci sa mi ako teenagerská komédia film celkom páčil, kniha bola zaujímavejšia. Ako vravím, stihnutie maturitného plesu mi nepríde natoľko zaujímavá motivácia ku skvelému roadtripu ako sa ponáhľať nájsť dievča, ktoré už možno nie je medzi živými. Taktiež koniec bol pozmenený, a úprimne sa mi veľmi nepáčil. Nebudem prezrádzať, no fanúšikovia knihy so mnou budú určite súhlasiť. Prejdem k postavám. Hlavnú mužskú postavu Kvéčka hrá sympatický mladík Nat Wolff a Margo hrá Cara Delevingne. Som asi jediný človek na planéte, ktorému sa Cara nepáči, ale svojim vzhľadom dokonale vystihuje svoju postavu Margo. Celkovo v tomto filme je umiestnenie postáv takmer dokonalé. Verte mi či nie, predtým ako som čítala knihu, som nevidela trailer ani žiaden obrázok z filmu, no pri čítaní knihy som si predstavovala Radara presne tak, ako som ho nakoniec videla vo filme. Jediná postava, ktorá mi vôbec nesedela, bol Ben. Chudák, spravili z neho 13 ročného chlapca. Aspoň na mňa tak jeho výzor pôsobil. Herecké výkony boli adekvátne, no priateľstvo Bena, Kvéčka a Radara mi neprišlo v niektorých momentoch také krásne ako v knihe. Možno to bol iba môj pocit.
Film sa mi celkovo páčil aj nepáčil, keby si odmyslím knihu, tak je to celkom priemerná americká teenagerská komédia, ktorá však rozhodne nie je trhákom roka.